Slovak Czech English German Polish

Piatok, 22. decembra 2006

Zažiari svetlo spravodlivému a radosť tým, čo sú úprimného srdca. Apoštol Pavol v liste Filipským napísal:...zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami. To je nádej! To je umenie kresťanského života! Žiť s pohľadom upretým dopredu! Vidieť tam, kde je pohľad zastretý neradostnou prítomnosťou. Vidieť to, čo je ešte očiam neviditeľné, čo zatiaľ vidíme iba srdcom. Iba vierou. Prorok Izaiáš to všetko videl pre svoj ľud. Pre tých, ktorých ramená boli ochabnuté a kolená klesajúce. Pre tých, ktorých srdcia boli zdesené všetkým tým, čo sa s nimi dialo. Boli zajatí, odvlečení od toho, čo im bolo milé. Uprostred nepriateľského sveta. Prorok pre nich drží nádej. Pre nich vidí to, čo pripravuje Hospodin. Vidí konečné víťazstvo Božích vecí. Vidí, že Hospodin vystúpi zo svojej skrytosti a svojou mocou zmení pomery. Je potrebná vytrvalosť viery. Možno aj Vianoce sú takým posilnením, takou chvíľou obnovenia viery, nabratia nových síl. Možno aj kvôli tomu nám ich Pán Boh až dodnes zachováva. Pre nás, jednoduchých a obyčajných ľudí. Chceli ich odstrániť, zabudnúť, zničiť, premenovať. Ony sú však tu. Vďaka Pánu Bohu! Pôjdeme do chrámov, aby sme znovu uvideli budúce veci, ktoré aj pre nás pripravil náš Boh.