Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 24. decembra 2006

Všetky končiny zeme vedeli spásu nášho Boha. Svet by bol bez Štedrého večera omnoho chudobnejší. Nie na hmotné statky, ale na nádej. Ľudia akoby sa aspoň v ten jeden deň zastavili, otvorili svoje srdcia. Akoby chceli vyjadriť svoje túžby, akoby chceli vyjaviť to, čo nosia skryté hlboko v sebe. Akoby chceli povedať: Bolo by to krásne, keby svet bol naozaj takýto! Možno práve preto je tento deň iný, ako ostatné. Možno práve preto sa chvejú vzrušením srdcia detí i starcov. Možno práve preto sú aj unavení rodičia akísi iní, sviatočnejší. Občas si vzdychneme a povieme: Na štedrý večer prídu do kostola „ročiaci“. A myslíme tým ľudí, čo počas roka žijú akoby pomimo. Zdá sa nám, že na Vianoce prídu len zo zvyku, len kvôli povrchu a pozlátku. Ja si však myslím, že to je naozaj dielo Božie. On stále pracuje, nevzdáva sa svojho stvorenia. Pracuje na ľudských srdciach. Dáva zvestovať svoje evanjelium. Ktovie, možno práve tohto roku sa zachveje srdce tu i tam. Možno nastane oživenie. Možno nastane prebudenie. Boh sa nevzdáva. Tak, ako v dávnych dobách, tak koná dodnes – s láskou. Prísne i dobrotivo. Jeho konečným cieľom je to, aby národy poznali, že On je Boh. Aby aj naši najbližší poznali, že On je Boh. Využime vianočne sviatky aj k misii, k svedectvu, aby sa Božie dielo aj skrze nás pohýnalo dopredu.