Slovak Czech English German Polish

Utorok, 26. decembra 2006

Bázeň pred Hospodinom je jeho pokladom. Aké krásne! Vianoce pokračujú, zásoby jedla stačia, pozlátka sa ešte trblietajú. Slová o Mesiášskej ríši pokoja k tomu pekne ladia. Dnes si však okrem iného pripomíname aj smrť mučeníka Štefana. A ak sme ešte citliví, tá nám pekne naaranžovanú idylku ruší. Niečo nám už nepasuje: Prečo je to tak? Prečo do tých Božích zámerov, dobrých ciest, pokojných chvíľ zapadá vždy aj nešťastie? Dočkáme sa, že sa Boh naplno presadí, že sa chopí definitívneho súdu? Už si s nami predsa začal! Kedy si začneme my s Ním? Kedy budeme stáť o to, čo chce On? Vyjadrime sa: „Bože, tak veľmi potrebujeme, aby Tvoja múdrosť, rozumnosť, rada, sila, známosť a bázeň mala medzi nami tvár, aby mala podobu. Túžime po tom, aby sme si Ťa vedeli predstaviť.“ Všimli sme si? Hodnoty, ktoré medzi nás prináša nositeľ pokoja, nie sú tie, ktoré si na Vianoce prajeme. Skúsme stvoriť nové vinše! Naučme sa prosiť o ducha múdrosti! On nám pomôže pomenovať a nanovo zoradiť v živote všetky veci. Pomôže nám nachádzať milosť a tešiť sa z nej. Pomôže nám prijať aj utrpenie – nie ako hrôzu, ale ako skúšku, či brúsku našej ľudskosti. Vinšujme si múdrosť – rozumnosť k tomu, aby sme nebehali z extrému do extrému! Prosme o radu a silu, ako obstáť, ak veciam, ľuďom, dianiu nerozumieme! Prosme o známosť a bázeň pred Hospodinom! Štefana Jeho múdrosť, sila a bázeň viedla k horlivej službe, ochotnému svedectvu a nakoniec k smrti. Na tom konci však boli otvorené nebesá. Celkom skutočné.