Slovak Czech English German Polish

Streda, 27. decembra 2006

Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam! Ján Krstiteľ patrí nepochybne k osobnostiam, ktoré si zaslúžia pozornosť. Bol prorokom – zvestoval Božiu vôľu a žil veľmi dôsledne podľa Božích princípov. Aj preto, že jeho život ladil s tým, čo hlásal, reagovalo na jeho výzvy k pokániu množstvo ľudí. Prichádzali, vyznávali svoje hriechy a dávali sa krstiť. Aj zbožní mali záujem o „servis“ Jána Krstiteľa. Ich prítomnosť pri Jordáne bola znakom toho, že ho uznávajú. On sa však takémuto prejavu sympatií nepoddával, neodpovedal tým, čo by títo zbožní chceli počuť. Vie, načo je tu – aby vo svojom svete pripravoval ľudí na stretnutie s Kristom. Pokánie, ku ktorému tu spejú húfy ľudí, musí priniesť nejaký konkrétny a reálny úžitok – ovocie. Inak bude zbytočné. Zbožnosť nestačí, ona sa dá totiž naučiť, zahrať. Ak má mať zmysel, musí byť naplnená prejavom lásky. Strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Boží človek musí prinášať úžitok. Slová, vyznania nestačia. Ľudia im nerozumejú. Nešťastní ľudia bez Boha potrebujú zažiť prijatie. Ak toho nie sme schopní, naše pokánie je nanič. Jánove slová sú radikálne. Je len buď alebo. Nedá sa byť trochu kresťanom. Buď strom rodí ovocie, alebo nie. Napriek slovám súdu je v Jánových slovách evanjelium pre každého, kto pred Bohom nepredstiera, nehrá. Boh pozerá a vidí celkom inak ako človek. Vidí moju bolesť, môj kríž, moje nešťastie. Vidí aj túžbu po živote, ktorú neviem ani pomenovať a už vôbec nie naplniť. On mi ide v ústrety. O tom sa však dozvedám od ľudí, ktorí Boha poznali skôr. Dali si tú námahu, aby sa ku mne sklonili a v mojich životných okolnostiach mi ukázali, prečo a ako za Ním vykročiť. Dnes je príležitosť poďakovať sa im a Pánovi za všetku individuálnu starostlivosť. Je naozaj nadštandardná.