Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 28. decembra 2006

Zaplesaj, dcéra Siónu, zvučne pokrikuj, Izrael, raduj sa a jasaj celým srdcom, dcéra Jeruzalema! Hospodin odňal rozsudky nad tebou. Ján krstí Ježiša, Ježiš umýva nohy učeníkom – to nám akosi nesedí. Tušíme správne, malo by to byť naopak. Ježiš však berie na seba ľudskosť so všetkým, čo s ňou súvisí. Úplne mení všetky naše predstavy o autorite. Je Pastierom, ktorý umiera za ovce. Je Pánom, ktorý vládne prajnou láskou a nekonečnou trpezlivosťou. Vládne milosťou, ktorá iného dvíha a dovolí mu rásť, lebo nemá strach o seba. Keby sme sa na ťahy tejto Lásky lepšie prizreli, nedovolili by sme, aby nás komplexy menejcennosti nútili biť sa o to, kto koho ako prevýši, predbehne. Ježiš potrebuje našu službu. Aj v situáciách, v ktorých sa na to vôbec necítime. K Ježišovmu krstu, rozhodnutiu, pokoreniu a poníženiu sa vyjadruje aj sám Boh. Dáva svojmu Synovi na vedomie, že Jeho vklad nezostane nepovšimnutý. On bude svojho milovaného Syna podporovať. A Ježiš si pre túto podporu chodí. Pravidelne vyhľadáva miesta, kde Boží hlas znie len Jemu osobne. Dávame Bohu šancu, aby sa vyjadroval k nám?