Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 04. januára 2007

Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri. Keď ide o človeka, už nestačí jednoduchý príkaz Zemi: „Nech...“ alebo „Buď...“ Je potrebná dobrá rada. A tak tu môžeme stretnúť Svätú Trojicu, ako spoločne tvorí korunu Božieho stvorenia. A tak Boh tvorí človeka na svoj obraz. Nie ako najdokonalejšieho zo zvierat. Neporovnáva ho s tými, ktorí sú „dole“. Tvorí nás však vo vzťahu k sebe – k Bohu. Aj grécke slovo anthropos pochádza zo slovesa, ktoré znamená „otočený nahor“. Ako často na to zabúdame! Nerozumieme dobre ani Božiemu povereniu, aby sme si podmanili zem a nad všetkým panovali. Je to vplyv hriechu, že si tieto slová vysvetľujeme ako ničenie, zneužívanie, pustošenie dobrého Božieho sveta. Často sa takto správame aj vo svojom „mikrosvete“ – v rodine, manželstve, ale Boh nás nestvoril takýchto. On požehnal človeka, ľudí, rodinu, svet. Preto by sme mohli na to všetko hľadieť aj inak. Aj na to, že Boh urobil prvú „chybu“, keď stvoril človeka – nevďačníka. On sa však napriek tomu, že vedel, že Ho sklameme, nedal odradiť, ale stvoril nás a (ako čítame v Písme) „spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme konali, ale podľa svojho milosrdenstva“ (Tit 3,5).