Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 07. januára 2007

Spravodliví sa radujú, jasajú pred Bohom, tešia sa v radosti. Neviem, či poznáte takého vyššieho bradatého pána, s dlhými vlasmi, s výrazným pohľadom, chodí vždy v dlhom plášti, na nohách nosí sandále a na rukách a nohách má dosť viditeľné jazvy. Určite ste ho už niekde museli vidieť, pri nejakom chorom v nemocnici, či bezdomovcovi na ulici. Viem, že takto o Ježišovi Kristovi nikto nehovorí. Kresťania skôr zvyknú hovoriť tak všeobecne: „náš Spasiteľ, ktorý zomrel za naše hriechy“. Minule som videl v televízii anketu o Ježišovi Kristovi. Mnohé z odpovedí na otázku: „kto je Ježiš?“, boli síce správne, ale veľmi všeobecné. A veľmi neosobné. Je ľahšie povedať „Spasiteľ sveta“, ako „môj Spasiteľ“. Je ľahšie povedať „Boh“ – „Boží Syn“, ako „môj Boh“. Keď Ján Krstiteľ jedného dňa zazrel Ježiša, hovoril o Ňom nie z pohľadu zástupov, ale z pohľadu seba a svojej osoby: „Ja som videl, ja svedčím“. Mňa sa to dotýka. Ak sa vás niekto opýta na Ježiša Krista, nehovorte čo urobil pre svet, ale čo urobil pre vás. Nehovorte, aký je dôležitý pre celé kresťanstvo, ale aký je dôležitý pre vás a váš život. Pretože naše svedectvá o Ježišovi Kristovi sú také „naokolo“. Akoby sme predstavovali svoju rodinu a povedali by sme: „To je brat mojej sestry, alebo syn mojej mamy“. Nebolo by jednoduchšie povedať: „Môj brat“? Tak, ako by bolo namieste povedať: „Môj Pán“, „môj Spasiteľ“, „môj Boh, ktorý za mňa zomrel“. Veď hovoríme o niekom, kto mi je veľmi blízky, najbližší.