Slovak Czech English German Polish

Streda, 10. januára 2007

Hospodin pozná myšlienky; sú len dych. Pamätám si na čas, keď som dostal vodičák a začal som jazdiť na aute. Keď som si sadal za volant a mama bola nablízku, nikdy ma nezabudla varovať: „Jaro, a pomaly!“ Na túto vetu nezabúdam ani teraz. Len s tým rozdielom, že vtedy som si myslel, že je absolútne zbytočná a dnes viem, že je múdra a stojí za to, vypočuť si ju. Hovorí sa tomu skúsenosť. Pokiaľ som nerozbil auto, myslel som si, že napomenutia typu „choď pomaly“ sa ma netýkajú. Možno tak nejak vyznela veta Pána Boha aj prvým ľuďom, keď im povedal, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla, lebo určite zomrú. Oni však nevedeli, aká strašná je smrť, a čo so sebou prinesie. Asi tak, ako som ja nevedel, čo to je nabúrať, rozbiť auto a vysedieť si pár hodín na polícii. Nehovoriac o tom, aká nepríjemná bola noc po havárii, keď som musel ráno povedať otcovi, že auto je nabúrané. Zvláštne však je to, že presne taká istá situácia sa opakuje stále. Pán Boh nám o mnohých veciach hovorí, že prinášajú smrť a my napriek tomu skúšame, či je to pravda. Dokedy? Dokedy si ľudia budú myslieť, že sa Boh mýli a že nad Jeho slovom treba pochybovať?