Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 15. januára 2007

Ticho pred Hospodinom, Pánom, lebo blízky je deň Hospodinov. Friedrich Nietzsche vo svojich filozofických úvahách často hovorí o nadčloveku – obrovi ako o bytosti, ktorá pre svoj život nepotrebuje Boha, lebo človek si je sám sebe bohom. Potrebu Boha pre život vníma ako prejav slabosti mysle, vôle a schopností človeka. Dnešný text hovorí o ovocí spojenia Božského s ľudským. Tým „ovocím“ boli obrovia, iné preklady hovoria o „netvoroch“, ktorí sa rodili ľudským dcéram. Ak sa v človeku myšlienka, aby si bol sám sebe bohom spojí s myšlienkou o neobmedzených ľudských možnostiach, ovocím takéhoto spojenia je vždy myšlienka, ktorá ho vynáša k duchovnej pýche. „Obor“ – to je človek sily a moci. Koľkí dnes komunikujú s blížnym len z pozície moci a sily? Koľkí sú opití vlastnými, závratnými úspechmi a pritom všetkom im chýba to, čo prichádza len z Božej strany – láska, pokora, služba? Kde niet Boha, tam sa rodia takíto „obrovia“ sily a moci, ktorí svojou krutosťou a veľkosťou ničia všetko menšie okolo seba – takými boli a sú fašizmus a komunizmus. Tam, kde je Boh, sa človek nechce stať veľkým, ale naopak, stáva sa služobníkom, lebo služobník je v Božom kráľovstve najväčší. Slovo „obor“ by sme mohli preložiť aj ako „netvor“. Kto by nepoznal príbeh o kráske a netvorovi, ktorý hovorí o moci lásky, prijatia a náklonnosti aj napriek viditeľnej znetvorenej podobe muža? Pán Ježiš prichádza aj dnes k nám – znetvoreným bytostiam, zasiahnutým ľudskou pýchou, aby nás naplnil inou, novou mocou – mocou lásky, ktorá neničí všetko naokolo, ale dvíha to, čo je v nás slabé, čo podlieha rozkladu a skaze. Boží Syn zostupuje k svetu, aby premenil jeho znetvorenú tvár, aby nás naplnil mocou lásky a poznaním, že Boh nás prijal za svojich synov a dcéry. Necháme v nás pôsobiť Boží dotyk aj dnes, necháme si zmeniť tvár? Čo urobíme s „obrom“ v našom srdci?