Slovak Czech English German Polish

Utorok, 16. januára 2007

Vznes sa, ó Hospodine, svojou silou! Ospevovať a oslavovať chceme Tvoju moc. Zažili ste už situáciu, kedy vás niekto pristihol pri niečom zlom? Nie je to nič príjemné, lebo oči blížneho odhalili na malú chvíľu kúsok nášho vnútra. To, čo bežne skrývame. Ľudský pohľad odhalenia je nám nepríjemný. V dnešnom texte sa hovorí, že aj Boh sa díva očami na svet, len je zaujímavé, že mnohým ľuďom tento pohľad vôbec neprekáža. Prečo? Lebo stratili vedomie prítomnosti Božích očí v živote. Na čo sa museli Božie oči upierať? Na ľudskú skazenosť a na zlé zmýšľanie ľudských sŕdc. To nebola jednorázová záležitosť, ani jednorázové zlyhanie. Takéto správanie sa opakovalo deň čo deň – bolo ustavičné, ľudia si na takýto životný štýl zvykli. V živote nie je nič horšie, ako keď človek prestane byť citlivý na Božie oči, ktoré ho vidia a keď tvrdé srdce začne vnímať zlo ako dobro. Takto to fungovalo pred potopou, ale aj po nej. Ako sa zachová Boh v tejto situácii? Boh ľutuje, že stvoril človeka. Boh pociťuje bolesť nad ľudskou slepotou a skazenosťou. Ľutuje, že človek nebol hoden postavenia, ktoré mu zveril. Je sklamaný z rozhodnutí srdca a mysle človeka. My sme neraz sklamaní z Boha, ale dnes vidíme, že Boh je sklamaný z nás. Nazrieť do Božieho srdca, pochopiť hĺbku Božieho sklamania z nás, je cesta k novému životu. To pochopil Nóach, a preto ho Biblia označuje za spravodlivého – nie pre jeho mravnú dokonalosť, ale kvôli pochopeniu, že potrebuje milosť od Boha. Tým sa Božie sklamanie stalo jeho sklamaním, lebo sa pozrel na svet a na svoj život Božími očami. Nechýba nám niekedy takýto Nóachov pohľad? Ak nás nebolí skazenosť a zlo druhých, ale naša vlastná, ak sme sklamaní nielen z druhých, ale aj zo seba samých, vedzme, že sme vstúpili na cestu do Božieho srdca.