Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. januára 2007

Vaša láska je ako ranný oblak, ako rosa, ktorá sa zavčasu tratí. Raz sa ma istý muž opýtal, čo je to viera. Po chvíli môjho teologického vysvetľovania, pri ktorom mi síce múdro pritakával, ale zjavne nerozumel, sa spýtal: „Niečo konkrétnejšie nemáte?“ V tej chvíli som v mysli našiel príbeh, ktorý som počúval už od detskej besiedky a hovorím mu: „Viera, to je stavať koráb na suchej zemi.“ Táto odpoveď ho prekvapila a zdala sa držal Božieho Slova. Veriť teda znamená držať sa srdcom a vôľou niečoho väčšieho, ako je tento svet. A ten väčší je Boh.“ Čoho sa držíme my? Držíme sa Božieho Slova, ktoré nás chráni pred istou záhubou, alebo sa držíme skazeného sveta, ktorému sa toto Slovo zdá bláznivé a nepochopiteľné? Kto skúsi stavať koráb svojho života na Božom Slove a zasľúbeniach, ten to v tomto svete určite nebude mať ľahké, ale toto je cesta, ako zachrániť život, rodinu, blížnych pre časnosť, aj pre večnosť. Lebo keď príde potopa smrti, vtedy nás jej vody nestiahnu ku dnu, ale nás zdvihnú k nebu.mu dosť záhadná. A tak som mu vysvetľoval ďalej. „Viete, sú iba dve možnosti stavania korábu na suchej zemi. Buď je takýto človek blázon a s jeho duševným zdravím nie je niečo v poriadku, alebo ten človek uveril a poslúchol hlas niekoho väčšieho, ako je on sám a začal stavať aj napriek tomu, že iní ho pokladajú za blázna. A keďže Biblia nám nikde nehovorí, že by bol Nóach duševne narušený, musí o ňom platiť tá druhá možnosť. Veriť znamená počuť Boží hlas, ale to je len prvý krok viery. Ten druhý je s prvým úzko spojený: poslúchnuť a urobiť vec, ktorá sa druhým môže zdať bláznivá. Nóach uveril Božiemu Slovu, zariadil sa podľa neho a určite to nemal ľahké. Text nikde nespomína, koľko problémov bolo spojených s výstavbou korábu, ale nemyslime si, že to bolo ľahké. Koľko výsmechu, ohovárania, urážok sa mu dostalo od skazeného sveta, to ostáva skrytým tajomstvom. On však napriek tomu staval, lebo sa