Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 18. januára 2007

Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno! Niekedy sa stáva, že nám tečie voda do topánok. To sú chvíle, keď človek stráca kontrolu nad životnou situáciou a zmocňuje sa ho moc, ktorá ho presahuje. Po 40-dňových zrážkach, po dňoch bolesti, strachu pre tých, ktorí boli mimo korábu, sa koráb niesol na vodách smrti. Je dosť zaujímavé uvedomiť si, že voda a more sú v Biblii priestorom pre temné duchovné sily, nad ktorými človek nemá moc. V takejto situácii ľudia mimo korábu klesali na dno smrti, ale Nóacha s rodinou v korábe temné sily vynášali hore k nebu. Je to zázračný obraz a predsa pravdivý – temné sily vôd museli koráb niesť a nemohli ho pohltiť. Ak som v Božom korábe, žiadna temná sila nemá nado mnou moc, nemôže ma pochovať, ale musí ma niesť. Naša záchrana je vecou Božej moci, ktorá spôsobuje, že koráb nie je pod vodami, ale na vodách. Nóach je pre nás príkladom oddanosti a viery, ktorá sa ani v časoch najväčších životných búrok – kedy nám tečie nielen do čižiem, ale voda nám siaha až po hlavu – nepotopí, ale je nesený cez utrpenie k radostnej budúcnosti. Koľko je dnes aj veriacich ľudí, ktorí sa v čase, keď im tečie voda do topánok, topia v beznádeji choroby, v slzách žiaľu a smútku, v ustarostenosti života. Takýmto spôsobom vytvárajú na korábe dieru nevery, cez ktorú sa vody valia a ťahajú srdce človeka na samé dno. Boh Nóachovi daroval iný otvor na korábe, ktorý bol umiestnený nie pod jeho nohami, ale nad jeho hlavou. Skrze jediné okno prenikalo svetlo nádeje a k tomuto oknu dennodenne upieral svoje oči. Bolo to okno nasmerované k nebu, okno modlitby, skrze ktoré aj v čase veľkých búrok dokázal upokojiť svoje vnútro a blízku rodinu. Preto ani dnes, keď nám bude tiecť do topánok, nevytvárajme dieru nevery v našich koráboch, ale radšej pozdvihnime zrak cez okno modlitby, ktorá nás uistí o Božej moci. Veď táto moc nás nesie vždy vpred k cieľu, nepustí nás a tak určite nespadneme na dno.