Slovak Czech English German Polish

Sobota, 20. januára 2007

Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k Tebe volať. Je zaujímavé všimnúť si, aký bol prvý krok Nóachových nôh na pôde nového života. Nóach poslúchol Boží hlas, vyšiel z korábu a jeho nohy ho nesú k miestu, kde Bohu stavia oltár. Ako prvé nestavia ani dom, ani nerobí veľkú hostinu, oslavu pre najbližších, pri ktorej by rýchlo zabudol na nepríjemnú plavbu. On stavia oltár. Na ňom prináša obeť vďaky za záchranu, lebo spoznal, že záchrana nie je dielom jeho rúk, ale skutkom Božím. Toto je začiatok cesty posvätenia nového života, v novom svete. Teda prvé dielo, ktoré nová a navrátená zem videla, bol oltár. Dnešný svet nič nepotrebuje tak, ako ľudí, ktorí sa odvážia stavať oltáre svojmu Bohu. Miesta, kde by svojou službou a životom prinášali Bohu zápalné obete vďačnosti. Obeť nie je nástrojom, ktorým by sme Boha nejako uspokojili, ale nástrojom vyjadrenia našej vďačnosti za Božiu záchranu, za odpustenie hriechov, za nový život v milosti. Uznávame Boha ako Boha a dávame Mu vo svojom živote miesto, ktoré Mu patrí. Ako málo je medzi nami obetavých ľudí, v živote ktorých horí táto zápalná obeť. Neraz si myslíme, že keď nás Boh skrze Krista zachránil, môžeme si po novom svete pobehávať len tak, ako sa nám zachce a robiť, čo sa nám chce. Dnešný príbeh nás vedie inou cestou, nie cestou lacnej milosti, ale cestou drahej záchrany, ktorá vedie cez obetavý život pre Boha a blížnych. Náš život v novom svete je oltárom, na ktorom nemá vyhasínať oheň spaľujúci vlastné „ja“, lebo ak celkom nezhoríme, potom je viac zápachu, ako príjemnej vône. Obeť, ktorá nezhorela úplne, zapácha a znepríjemňuje život okoliu. Pýtajme sa dnes: „Ako vyzerá oltár nášho života a aké obete na ňom prinášame svojmu Záchrancovi?“