Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 21. januára 2007

Nezdržujte ma, lebo Hospodin úspechom korunoval moju cestu. Je možné mať dennodenne na stole bohaté jedlá a drahé nápoje výnimočných chutí, a napriek tomu byť stále hladný a smädný. Čím to je? Tým, že ľudský život potrebuje čosi viac, než len bohatý stôl a neustále uspokojovanie našich nových a nových túžob. Totiž, po tom, čo sa človek do sýta naje, spoznáva, že túžba, ktorá v ňom žije, presahuje hranicu pocitu sýtosti. Samaritánkino uvažovanie je však na inej rovine než Ježišovo. Preto stále myslí len na vodu v Jákobovej studni a pýta sa, odkaľ má Ježiš živú – to znamená čerstvú, pramenitú vodu. Ježiš však hovorí o inej vode, než tej prirodzenej a o inom smäde, než telesnom. Má na mysli smäd človeka po naplnenom, šťastnom a zmysluplnom živote, ktorý ho neopustí ani vtedy, keď budú uspokojené všetky jeho telesné potreby. Je možné utíšiť takýto smäd a hlad? Niektorí ľudia prichádzajú k záveru, že je to len falošná túžba, preto ju je potrebné čim skôr potlačiť. Iní zasa zamieňajú cieľ za prostriedok, neuvedomujúc si, že túto túžbu neuspokojí žiadna z pozemských slastí. Sv. Augustín ju vo svojom srdci rozpoznal. Pochopil, že to, čo tak túžobne očakávame, na tomto svete dostať nemôžeme. Boli sme totiž stvorení pre iný svet. „Nepokojné je naše srdce, až kým nespočinie v Bohu.“ Boží Syn nám však ponúka vodu, ktorá je schopná utíšiť tento smäd. V človeku, ktorý ju pije, sa stáva prameňom vody smerujúcej k večnému životu – životu v bezprostrednej Božej blízkosti. Nezabúdajme, že nepokoj našich sŕdc môže utíšiť len Boží Syn!