Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 22. januára 2007

Nech ubitý sa s hanbou nevracia. Náš biblický text nás privádza do obdobia krátko po potope. Pre Nóacha sa začína nový začiatok. Tento nový život sa nezačína inak než Božím požehnaním. Človek dostáva za pokrm všetko živé, okrem života ľudského, ktorý Boh stavia pod ochranu trestom smrti. Nad to všetko Boh uzatvára s človekom a celým stvorenstvom Zmluvu, ktorú spečaťuje znamením dúhy. Našu dnešnú – nie krátku – biblickú pasáž spájajú dve slová: krv a zmluva. Zatiaľ čo pred potopou sa človek živil len rastlinnou potravou, teraz začína tiecť na Zemi krv preto, aby človek mohol ďalej žiť. Krv mala v živote starozmluvného ľudu špecifické postavenie. Mala symbolický význam na oltári, kde slúžila na očisťovanie obetujúcich. Spätosť života s krvou však nie je len starovekou predstavou. Naopak, upozorňuje na tajomstvo života a jeho zachovania: zástupná obeť krvi je nevyhnutná na očistenie ľudstva narušeného rozkladom a rozmarom. Krv oddelená na obeť zmierenia ukazuje smer ku Kristovej smrti, bez ktorej niet odpustenia (Židom 9,22). V nej je záchrana všetkého ľudského života. Boh samého seba zaviazal Zmluvou k milostivej zhovievavosti, keď sľúbil, že už nepoužije vody na vyhladenie života na Zemi. V Kristovej obeti s nami Boh spečatil Zmluvu zmierenia a dal nám novú identitu Božích synov a dcér. Kristus zomrel, aby sme my mohli žiť.