Slovak Czech English German Polish

Streda, 24. januára 2007

Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Poznáte vo svojom okolí niekoho, kto opustil domovinu, aby si v cudzine našiel zamestnanie? V dnešnej dobe to nie je nič neobvyklé, i keď rozhodnutie nikdy nebýva ľahké. Je to predsa cudzí svet, žiadni príbuzní, o ktorých by sa človek mohol oprieť, požiadať o pomoc... Aj Abrahám (toho času ešte Abrám) opúšťa svoje rodisko. Neodchádza však za prácou. Odchádza na výzvu Boha, ktorý mu káže zanechať bezpečné teritórium svojho domova a spoľahnúť sa na Neho. Uveriť hlasu, ktorý k nemu prehovoril a nechať sa ním v dôvere viesť cudzím svetom. Takáto dôvera Bohu činí človeka spravodlivým. Nie, nemyslí sa tu spravodlivosť v zmysle osobnej, mravnej, či náboženskej kvality človeka. Len viera (rozumej – spoľahnutie sa) robí človeka schopným stať sa nástrojom Božej vôle. Viera – to nie je ani stav, ani raz navždy získaná ľudská vlastnosť. Je to zápas o nové videnie skutočnosti, do ktorej nás pozýva náš Nebeský Otec skrze svoje zasľúbenia. Viera, to je zápas o novú cestu, kde človek stále znovu musí riskovať – vzdať sa všetkých svojich oporných bodov a spoľahnúť sa na Božiu vernosť. Stáť si za slovom – to je Božie privilégium. Spoliehať sa na Boha – to je naša ľudská možnosť, ku ktorej nás Boh pozýva aj dnes. Prajem vám, nech sa nás náš nebeský Otec pri všetkých našich pochybnostiach a obavách zmocní svojim pokojom, aby sme sa dokázali spoľahnúť na Toho, ktorý je vo svojich zasľúbeniach verný.