Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 25. januára 2007

Dni človeka sú ako tráva a kvitne ako poľný kvet. Lebo ak sa vietor preženie nad ním už ho niet, a nepozná ho viac jeho miesto. Dobré úmysly viedli Abráma, keď povedal svojej krásnej žene, aby hovorila, že je jeho sestrou, nie manželkou. Dobré úmysly však ešte nie sú zárukou dobrého rozhodnutia. Jedno porekadlo hovorí, že cesta do pekla je vydláždená práve dobrými úmyslami. Poučné porekadlo. Navyše, kde je spomínaná dôvera Bohu, o ktorú sme sa opierali pri našom včerajšom premýšľaní? Kde urobil Abrám chybu? Spoľahol sa na to, že polopravda a malá, nikomu neubližujúca, praktická lož bude pre prežitie v nebezpečnej krajine lepším nástrojom než dôvera, že som pod Božou ochranou, napriek nebezpečným okolnostiam, ktorým som vystavený. Dôverovať Bohu, to sa potrebujeme učiť stále znova a znova. Stále znova a znova sme totiž v pokušení, že si vystačíme so svojimi vlastnými silami. A čo naše slová a ich výpovedná hodnota? Sú svedkami skutočnosti? Alebo skôr nástrojom k tomu, aby sme svoj život mohli okoliu predstaviť v lepšom svetle? Nech je i dnes naše „áno“ – „áno“ a „nie“ nech je „nie“ tak, ako hovorí náš Pán. Buďme i dnes verní pravde. Hľadajme ju, buďme ochotní jej naslúchať, bráňme ju, hovorme ju.