Slovak Czech English German Polish

Piatok, 26. januára 2007

Nech je požehnaný Boh, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí Mu dôverovali. S touto prosbou prichádza Abrám k svojmu príbuznému, Lótovi, po tom, čo sa obe rodiny spolu vrátili na územie, ktoré im Hospodin zasľúbil. Čo spôsobilo svár medzi nimi? Prílišná chudoba? Nadmerné bohatstvo? Najskôr to bola obava, že tomu druhému by sa v nových podmienkach mohlo dariť lepšie ako mne. Kanaánska krajina predsa len nemala rozlohu a podmienky egyptskej. Preto je potrebné získať dobrú východiskovú pozíciu. Abrám si však uvedomuje to, čo Lót nevidí. Že dôležitejšie ako dobrá poloha pozemkov, či dostatok vlahy, je Božie požehnanie a ochrana. Spoľahnúť sa na ňu, znamená získať istoty, ktoré neponúkajú ani tie najlepšie materiálne podmienky, ktoré nás napĺňajú pocitom zabezpečenia a istoty. Abrám preto bez obáv dáva Lótovi právo výberu. Lótova voľba padne na okolie Jordánu. Toto územie nebolo závislé od dažďa tak, ako horná časť Kanaánu, a preto poskytovalo pocit lepšieho zabezpečenia. Tým zrejme pripomínalo Egypt. Tým, ktorí nedokážu kráčať cestou Hospodinovho požehnania, sa totiž Egypt javí ako raj. Zároveň ich zvádza k tomu, aby pretrhli bratskú pospolitosť. Istota „na egyptský spôsob“ bola pre Lóta dôležitejšia, než úsudok o ľuďoch, s ktorými vstupoval do zväzku. Zvážme dnes to, čo je pre nás dôležité a čo menej! Posúďme, čo môže byť v našom okolí dôvodom na svár! A či k tomuto sváru neprispeje aj naša neochota spoliehať sa na Božie požehnanie.