Slovak Czech English German Polish

Sobota, 27. januára 2007

Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja! Príbeh o vojenskom ťažení štyroch východných kráľov sa nerozpráva kvôli nikomu inému než kvôli Lótovi. Tomu Lótovi, ktorý si miesto dobrých spolubývajúcich volí dobré materiálne podmienky. Následkom tejto voľby je Lót úplne stratený v kolotoči politiky a vojen mocných okolitého sveta. A keď konečne vystúpi na scénu, objavuje sa na nej pasívne – ako obeť. Takéto sú konce jeho rozhodnutia pre Sodomu a jej spôsob života. Možno by sme čakali, že Abrámovou reakciou na správy o tejto udalosti bude úškrn, či radosť zadosťučinenia. Nie je to tak. Abrám sa totiž nemôže nečinne prizerať na osud svojho príbuzného. Puto spoločného povolania nebolo pretrhnuté Lótovým nesprávnym rozhodnutím pre život v Sodome. Abrám si je stále vedomý zodpovednosti za „brata“ a ide mu na pomoc. Napriek tomu, že je Hebrej (cudzinec v Kanaánskej krajine), vstupuje do miestnych udalostí. Jeho pohnútky sú však odlišné než pohnútky regionálnych kráľov. Nie sú totiž mocenské. On nebojuje o korisť, ale o brata v núdzi. Zísť z cesty ešte neznamená, že vypadneme zo zorného uhlu pohľadu nášho Nebeského Otca. To je milostiplné posolstvo dnešného dňa. Nech nás ono povzbudzuje k ešte vernejšiemu nasledovaniu vzkrieseného Pána! Buďme jeho svedkami v životoch bratov a sestier okolo nás!