Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 04. februára 2007

Pane, som stiesnený, zastaň sa ma! Farizeji boli tí najhorlivejší z horlivých. Asi tak, ako sú mnohí evanjelici najevanjelickejší z evanjelikov. Ich horlivosť však mala svoje limity. Zvláštne, boli to obmedzenia v ich pochopení toho, o čom je celé ich náboženstvo. Komu a načo bolo vlastne Božie zjavenie adresované? Židom! Židmi však neboli iba farizeji, ale aj colníci, rybári... Kam sa teda preniesla horlivosť najhorlivejších, ak zabudli, že sú tu pre to, aby Božie milosrdenstvo preniklo ku každému? Áno, aj dnes čelíme podobnému problému. Časy sa veľmi nezmenili. Zachovať, obrady, programy, tradíciu, sviatky, piesne, život sústredený okolo kostola – za to mnohí horlia a sú neústupčiví! Kto však ponesie milosrdenstvo a dobrú správu k chorým v tomto národe, za to naša cirkev príliš nehorí. Sme do seba uzavretou cirkvou, do vnútra sústredeným spoločenstvom, zavretí ako v gete, tak, ako boli farizeji uzavretí v zákonníctve a bazírovaní na ňom. Ježiš nám v tomto príbehu evanjelia hovorí dve jasné posolstvá: viac si všímajte chorých, o tých mi ide! Konečne už pochopte, že moje srdce je milosrdné a chcem, aby aj to vaše bolo milosrdné a aby vás to moje milosrdenstvo viedlo do domov hriešnikov, aby počuli, zažili a videli, že ich mám rád a stojím o ich večné bytie!