Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 08. februára 2007

Takto hovorí Pán: Lásku chcem a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly. O čom hovorí tento Abrahámov príbeh? Tlak okolností, oslabujúca viera v Božie zasľúbenie vedúce k zlyhaniu. Prečo Abrahám so Sárou chceli „pomôcť Bohu“ splniť jeho sľub? Prečo zobrali veci do svojich rúk? To sú otázky, ktoré predchádzajú tejto zložitej a ťažkej situácii, o ktorej čítame. Boh sa rozhodol požehnať Abraháma a všetky pokolenia, ktoré vzídu z neho. Izmael je tiež jeho synom a Pán nemôže odtiahnuť svoju žehnajúcu ruku. „Je tvojím potomkom, preto z neho učiním národ“. Verný Boh! On svoje sľuby nereviduje. A platia aj napriek tomu, že Bohu mierne skomplikujú celé dejiny spasenia. To je však vlastne celé o obdivuhodnom partnerstve, ktoré sa Boh rozhodol uzavrieť s nami – vierolomnými a nestálymi ľuďmi. Koľko zmien vyprodukujeme my, ľudia, za jeden deň? Koľko odvolaných stretnutí, nesplnených sľubov, zrušených akcií? Má to s nami veľmi ťažké, ale napriek tomu zostáva s nami „v hre“. Ja by som to už dávno vzdal. Z Izmaela, ktorého Boh požehnáva ako Abrahámovho potomka, nakoniec vyrastá veľký národ, ktorý bude počas celých dejín úhlavným nepriateľom Izraela. Aký paradox! Čo nás najviac učí táto udalosť? Existuje malá vernosť v každodennom jednaní, slovách a činoch. Je dôležitá, lebo väčšina nášho života sa skladá z malých detailov, ktoré spolu tvoria celok. V rade týchto malých rozhodnutí však čaká niekoľko veľkých rozhodnutí, ktoré môžu viesť k veľkým činom, alebo k veľkým zlyhaniam. Ak nás tieto zlomové situácie zastihnú nepripravených, do nášho života môže vstúpiť problém s dlhodobými dôsledkami. Abrahám sa tak stáva svojou neverou praotcom dvoch veľkých národov, no dedičom môže byť iba jeden z nich. A tak sa dejinami tiahne celé tisícročia línia zápasu, ktorá sa skončí až na konci vekov.