Slovak Czech English German Polish

Utorok, 13. februára 2007

Ďalej riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju Zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. Starká sedela v kresle a uprene pozerala na dvere. Počula ako prišlo auto, potom sa rozleteli dvere a dnu vbehli vnúčatá s kvetmi a hodili sa jej okolo krku. „Ako sa máte mamka?“ – pýta sa jej dcéra. „Prišli sme vám poupratovať, poprať, navariť.“ Vo dverách sa zjavila aj nevesta s koláčmi – „to sú vaše obľúbené, ochutnajte...“ Vtom sa strhla – bol to len sen a bolo jej už zima. A tak sa pomaly pobrala do kôlne po drevo, aby jej nevyhaslo v piecke. „Majú svoje starosti“, ospravedlňovala svoju samotu a opustenosť. Nie je niekto v tvojej blízkosti, koho treba navštíviť, poslúžiť mu, vypočuť ho? Alebo sa povzbudiť obapolnou vierou?