Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 15. februára 2007

Aké veľké sú Jeho znamenia, aké mocné sú Jeho divy! Jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a Jeho vláda z pokolenia na pokolenie. Čakal som na manželku vo vestibule školy, kde bola zamestnaná. Prišiel ku mne školník, už starší pán; spýtal som sa ho na to, aké miesto má v jeho živote viera v Boha. Okamžite podráždene zareagoval, že o Bohu a o cirkvi nechce ani počuť. Spýtal som sa ho na dôvod a aj mi ho povedal. Keď bol vraj ešte mladý, navštevoval ho počas voľna jeho bratranec – farár nemenovanej cirkvi – a vždy ho presvedčil, aby s ním išiel na „záťah“. A tak spolu vymietli všetky bary v okolí, boli v tom prostitútky, alkohol a všetka tá špina opísaná v tejto časti kapitoly. Spočiatku sa mu to páčilo, lebo bratranec všetko platil. Tento školník mi však povedal aj to, že sa nakoniec sám sebe sprotivil. Tento pán farár zadržal pravdu neprávosťou a nedá sa posúdiť, čo všetko zničil. Možno je to naozaj zriedkavý prípad. Koľko kresťanov však reprezentuje cirkev a jej Pána práve takto? Ak aj my – ja a ty – žijeme dvojaký život, jeden v kostole a v zhromaždení a druhý – bezbožný – doma, tak tiež zadržiavame pravdu neprávosťou a čaká nás Boží súd. Prvé to odhalia naše deti, spolupracovníci a výsledok bude podobný. Odmietajú kresťanstvo v pretvárke. Skúsme sa zamyslieť, či aj my nežijeme v pretvárke.