Slovak Czech English German Polish

Piatok, 16. februára 2007

On je tvojou chválou a On je tvojím Bohom. Jeden brat sa rozhodol napomínať druhého brata, a tak ho navštívil a hneď začal. „V poslednej dobe sa asi nemodlíš a nečítaš Bibliu, lebo sa zdáš ľuďom namyslený, skúpy, hádaš sa, zo zamestnania tiež idú o tebe zlé chýry, o deti nedbáš, s manželkou sa hádaš a začínaš byť protivný všetkým ľuďom...“ „No vidíš“, ten mu smutne odpovedá, „a to musím žiť sám so sebou celých 24 hodín denne!“ On už nepotreboval napomenutie, ale skôr slová milosrdenstva. Som rád, že Pán Ježiš prišiel plný milosti a pravdy (J 1,14), nie naopak. Aj my, keď ideme napomínať brata, potrebujeme sa uistiť, či ho máme radi – a až potom ho môžeme napomenúť. Lebo aj apoštol Jakub píše v 3. verši 2. kapitoly, že súd bude nemilosrdný aj k tomu, kto neučinil milosrdenstvo. Lebo milosrdenstvo sa chváli (je lepšie) proti súdu. Nevylepšujme si svoje svedomie napomínaním, ponižovaním a ohováraním druhých, ale radšej úprimným pokáním! Lebo ak nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu! (1J 3,21).