Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 18. februára 2007

Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk. Slovko „ajhľa“ znamená: „viďte“, „pozrite“, „ľaľa“! Ježiš vie, prečo ním oslovuje učeníkov. Tri roky s Ním putujú, sú žiakmi v Jeho „škole“, a predsa nerozumejú. Hoci majú zdravé oči, nevidia, nerozlišujú súvislosti. Ježišovo utrpenie je pre nich nepochopiteľné. Naozaj? – Pravdou skôr bude, že sa s nimi deje to, čo je aj náš problém: Ježišovi rozumieme, ale radi dávame Jeho slovám iný význam. Radšej sledujeme vlastné predstavy, plány a ciele. Ježiš zostáva pre nás neraz iba Tým, kto má byť nápomocný pri ich napĺňaní. (O plánoch učeníkov čítaj v L 24,21a; Sk 1,6; Mk 10,32-36). Kedykoľvek odvrátime srdce od Ježišových slov, rozum ich nepochopí. On svojím: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema“, hovorí: Neprehliadnite, že k nasledovaniu patrí aj utrpenie. Cez kríž, nie inak, vedie cesta do Božej slávy (Mt 16,24; Sk 14,22b). V tomto sú učeníci duchovne nemenej slepí, ako nevidomý muž fyzicky. Avšak tým, že slepec očakáva od Ježiša mesiášsky skutok navrátenia zraku (por. L 4,18b), tým, že do Ježiša vkladá svoju dôveru i tým, že nielen prijal dar, ale Pána aj nasledoval, nás učí trojici toho, čo je podstatné: (1) Chcieť vidieť Božie skutky (2), dôverovať Ježišovi (3) a s vďakou Ho nasledovať (v. 43a).