Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. februára 2007

Všetky národy zeme... preľaknú sa a zachvejú pre všetko dobro a blaho, ktoré mestu spôsobím. Táto otázka znepokojila Luthera krátko po jeho vysvätení za kňaza pri slúžení jednej omše. Odvtedy si uvedomoval, že stojí pred Bohom, ktorý spravodlivo súdi, ktorý má vždy pravdu a nemožno sa s Ním o nej handrkovať ako s obchodníkom na trhu. Tento zmysel pravdivého pohľadu na svoj život a dianie v cirkvi prízvukoval reformátor pre duchovný život vlastný aj pre iných. Boh svoje požiadavky, svoju pravdu oznámil vo svojom Slove. Najprv ho zveril Židom. Dnes je táto výsada zverená cirkvi. Kresťanská cirkev, teda my, veriaci v Krista, máme byť správcami a strážcami pravdy Božieho Slova. Ono je pevným, stabilným základom, na ktorom môže každý dobre vybudovať stavbu svojho žitia. Platí to napriek tomu, že mnohokrát žijeme v rozpore s Božím Slovom, že si – aj v cirkvi – pripravujeme nejedno sklamanie. Vtedy je dobré pripomenúť si, že ľudská nevernosť nezničí Božiu vernosť – že Pán Boh má pravdu a robí všetko pre naše dobro, aj keď sa Mu spreneverujeme. Ide o to, aby sme svoju vieru a spásu nezakladali na ľuďoch (tí sklamávajú), ale na pevnom základe Božieho Slova. A tiež, aby sme Božiu vernosť nezneužívali. Kto tak robí, zabúda, že svoj život žijeme pred Božou tvárou. Nie sme a nebudeme dokonalí. Určite však máme zostávať pravdiví.