Slovak Czech English German Polish

Utorok, 20. februára 2007

Takto vraví Hospodin: Nechváľ sa, múdry, svojou múdrosťou! Nechváľ sa, silák, svojou silou! Nechváľ sa, boháč, svojím bohatstvom! Podľa reformátora kresťanskej cirkvi Dr. Martina Luthera sú biblické slová „...a potom prichádza diabol a vyníma im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení“ (L 8,12) tými najhroznejšími. Medzi najsmutnejšie slová v Písme Svätom patria tie z R 3,10nn: „Niet spravodlivého ani jedného,... nikoho, čo by hľadal Boha; všetci sa odklonili, ...niet toho, čo by činil dobré, niet ani jedného.“ Ako došlo k takémuto stavu? – Tak, že už v raji vyňal diabol ľuďom Božie Slovo zo srdca. A každý z nás je tým Adamom – človekom, ktorý znovu a znovu zlyháva, prehrešuje sa proti Bohu aj ľuďom. Nie, Biblia týmto nechce búrať zdravé sebavedomie, ktoré potrebujeme, nechce z nás urobiť zdeptaných a zašliapnutých ľudí. Naše sebavedomie však má zmysel iba vtedy, ak nie je na úkor pravdy o nás samých. Pri všetkých dobrých stránkach, ktoré máme, je pravda o nás bolestná. Radi pred ňou zatvárame oči. Znie asi takto: Všetci sme odkázaní na to, aby sme našli a prijali Božiu milosť. Bez nej sme ako ryby v jemnej sieti, z ktorej niet úniku. V nás samých niet oporného bodu, vďaka ktorému by sme obstáli pred svätým Bohom. – Ten bod je v – za nás ukrižovanom – Ježišovi, v Jeho kríži. Iba Kristov kríž je pevný bod, ktorý pohne svetom nášho hriechu. Iba prijatie Kristovej milosti môže premeniť najsmutnejšie slová na radosť.