Slovak Czech English German Polish

Piatok, 23. februára 2007

Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Na čerpacích staniciach je možnosť dostať kartu a zbierať na ňu vernostné body. Pripíšu vám ich za každý zakúpený liter pohonných hmôt aj za ďalšie spoplatnené služby, ktoré človek na „benzínke“ využije. Keď zákazník získa veľa bodov, má právo vybrať si odmenu – darček (šiltovku, tričko a pod.). Body môžeme prirovnať k dobrým skutkom, aké konal aj Abrahám. Pred ľuďmi sa nimi môžeme chváliť, byť hrdí na to, čo sa nám podarilo. Nie však pred Bohom. Pred Ním nebude na „karte“ nášho života nikdy dostatočný počet bodov na to, aby sme si od Boha mohli čokoľvek nárokovať. To, že sa Bohu páčime (Žid 11,6), uznanie od Boha prináša viera. Nie tá, ktorá je formálnym osvojením si otázok a odpovedí z katechizmu (hoci aj tie nezaškodí vedieť), ale viera, ktorá je osobným vzťahom lásky, dôvery, úcty a poslušnosti k Pánu Bohu. Abrahám uveril – dôveroval Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Cesta počítania svojich zásluh – bodov na „karte života“ nevedie do dobrého cieľa. Pred Bohom zostávame vždy neužitočnými služobníkmi, ktorí vykonávajú stále len to, čo boli povinní – dlžní vykonať (L 17,10). Kto ráta svoje zásluhy, tomu zakaždým zostane podlžnosť pred Bohom, bude pred Ním permanentne v mínuse. Kto ráta skutky Božej lásky – Kristovho milosrdenstva, kto na nich stavia, tomu Pán Boh nepredloží účet, ale oznámenie o milosti. Nebude ho brať ako dlžníka hodného trestu, ale ako svoje dieťa, ktorému sa hriechy nepočítajú. Aj my si môžeme vybrať, či budeme svojím počínaním márne stavať pamätník sebe, alebo poslušnou dôverou oslavovať Boha (por. 1K 6,20).