Slovak Czech English German Polish

Sobota, 24. februára 2007

Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása. V ľudských očiach sme spravodliví, keď je naše zmýšľanie, hovorenie a konanie v súlade s predpismi a predstavami platnými v súčasnosti – keď neporušujeme zákon. Boží pohľad je precíznejší. Pán Boh skúma a pravdivo posudzuje aj motívy našich slov a činov, takisto aj nášho nehovorenia a nekonania v určitých situáciách. Pán Boh oceňuje vieru – to, či vieme s dôverou očakávať Jeho skutky, či sa odvážime žiť podľa Božieho Slova. Z Abrahámovho životného príbehu sa môžeme o viere naučiť, že je to dôvera v Toho, ktorý oživuje mŕtvych a povoláva k jestvovaniu to, čoho niet. Človek verí, keď nedovolí, aby ho ovplyvňovali okolnosti stojace proti Božiemu Slovu, ale keď ovplyvňuje okolnosti dôverou v Božie Slovo. Kcharakteristickým črtám viery patrí tiež nádej – spoľahnutie sa na pravdivosť Božieho Slova tam, kde pre túto nádej niet nijakých viditeľných opôr. Náleží k nim aj neslabnúca dôvera, ktorá sa nedá odstrašiť vlastnou ľudskou slabosťou. Znakom biblickej viery je ochota chváliť Boha aj v situáciách, keď sa zdá, že na to niet nijakého dôvodu. – Tak veril Abrahám. Abrahámovskú vieru potrebujeme súrne aj v súčasnosti. Najmä tam, kde sa rozrastá beznádej, kde panuje odumieranie – smrť: v cirkvi, v spoločnosti, v zápase o viac spravodlivosti medzi ľuďmi. Vzkriesenie Ježiša Krista je pre nás výzvou neprestať hľadať život tam, kde sa všetko javí odumreté, či mŕtve. Viera je totiž pevné presvedčenie, že Boh má dostatok moci na to, aby splnil to, čo sľúbil (v. 21), že On sa nikoho nevzdáva a daruje nový život tam, kde sme s našimi ľudskými možnosťami na konci. Takúto vieru Pán Boh ocení. Takáto viera víťazí nad svetom.