Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 25. februára 2007

Zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. Vstupujeme do pôstneho obdobia a je pred nami štyridsať dní, počas ktorých by sme si mali pripomínať, prečo Boh poslal na Zem svojho Syna, a prečo sa Pán Ježiš rozhodol zomrieť potupnou a krutou smrťou za všetky naše hriechy. Učeníci ešte stále nechápali poslanie Pána Ježiša, napriek tomu, že s Ním prežili skoro tri roky. V dnešnom texte dostáva Peter lekciu, ktorej zatiaľ nerozumie. Pozorne počúvajú Ježišove slová a premýšľajú: Prečo si ich má vyžiadať diabol, veď sú celý čas s Pánom Ježišom? Prečo by mala zaniknúť Petrova viera, veď je horlivý, vždy ochotný a obetavý? Robia niečo zle alebo sú málo oddaní? Lenže Apoštol Peter tak, ako všetci učeníci, potreboval zlomiť charakter, potreboval padnúť na dno. Musela byť zničená jeho pýcha, spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti. A predovšetkým – potreboval prijať Ducha Svätého. My dnes Božieho Ducha máme, len žiaľ, nám často chýba práve zlomený charakter a skoro vo všetkom sa spoliehame viac na seba ako na Pána. Preto tak, ako Peter rýchlo a radi sľubujeme, no tieto naše slová a sľuby sa málokedy pretavia do skutkov. Pritom som presvedčený, že to, čo sľubujeme, myslíme úprimne. Peter svoje slová adresoval Pánovi Ježišovi s najväčšou vážnosťou a dôležitosťou. „Pane, hotový som ísť s Tebou aj do väzenia, aj na smrť.“ (L 22,33) Aj bol, aj v duchu týchto slov svoj život ukončil mučeníckou smrťou v mene Pána Ježiša Krista. No predtým musel prejsť cestou, ktorú sme spomenuli vyššie. Asi každý z nás tak, ako učeníci, z času na čas potrebuje diablovo preosiatie, aby sme vedeli, kde sa vo vzťahu s Bohom práve nachádzame a aké miesto má v našom živote.