Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 26. februára 2007

Lepšie je málo s bázňou pred Hospodinom ako veľký poklad, a s ním nepokoj. Každý z nás sa občas rád s niečím pochváli a možno nielen občas. Je to prirodzené a normálne, pokiaľ sa nechválime „cudzím perím“. Chválime sa však aj tým, že patríme Pánovi Ježišovi? Že je naším Kráľom a Záchrancom? Cítiť to z našich slov a najmä z postoja? Koľkokrát sa pristihneme, že vo chvíľach, ktoré Boží Duch pripravil na to, aby sme ľuďom svedčili o svojej viere a ktoré sú príležitosťou chváliť sa Pánom Ježišom – zmrzneme. Miesto toho, aby sme hlásali tú najradostnejšiu zvesť, aká existuje, tú jedinú nádej, ktorá má moc zmeniť ľudský život a svet, sme ticho. Sme to však my, ktorí sme poslaní, sme to my, ktorí máme to privilégium niesť toto posolstvo. Sme to my, ktorí sa chválime Pánom Ježišom Kristom.