Slovak Czech English German Polish

Streda, 07. marca 2007

Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, zachráň ma, a budem zachránený. Keď človek prekoná chorobu, očakáva sa od neho, že bude zachovávať taký životný režim, ktorý by nenapomáhal navráteniu starého stavu choroby. Pre pacienta to nie je vždy jednoduché, lebo musí zmeniť svoje myslenie a odbúrať zlé návyky. Ak dodržiava pokyny lekára, potom jeho telo prestáva byť živnou pôdou pre vírusy choroby, ktoré ho zabíjajú. Apoštol Pavel tiež naznačuje, že ak sme prijali Kristovu obeť, ktorá nás vyslobodila od hriechu a smrti (v. 1-4), zápas s hriechom v našom živote nie je definitívne zažehnaný. Potrebujeme duchovnú životosprávu. Duchovná životospráva oslobodených od zákona hriechu a smrti je podľa Pavla viditeľná v zmene zmýšľania. Už nie telesné, ale duchovné zmýšľanie. Telesné zmýšľanie vedie k smrti, ale duchovné prináša požehnaný život a pokoj (v. 6). Telesné zmýšľanie nie je našou súkromnou záležitosťou, do ktorej nikoho nič nie je, ale ovplyvňuje aj naše okolie a nepáči sa ani Bohu (v. 7). Myslenie takéhoto človeka je naplnené všeličím iným, len nie Božím Slovom, a preto sa nechce podať Božiemu zákonu (v. 7). K duchovnej životospráve patrí aj túžba páčiť sa Bohu (v. 8). Týmto dávame najavo svoj vzťah k Bohu, že Mu patríme (v. 9). Ak takýmto spôsobom dávame priestor Kristovi vo svojom živote, potom je hriech vypudzovaný z nášho života a žijeme pre spravodlivosť v. 10). Tieto Pavlove myšlienky sa aj nás, Kristom vykúpených, pýtajú: „Aká je tvoja duchovná životospráva? Aké je tvoje zmýšľanie? Čím všetkým kŕmiš svoju myseľ? Komu sa chceš páčiť? V čom chceš vyniknúť?“ Skúsme sa dnes s týmito otázkami zodpovedne popasovať.