Slovak Czech English German Polish

Piatok, 09. marca 2007

Jeho zbor bude pevne stáť predo mnou. V bazáre s použitými autami si istý muž prezeral autá. Pozoroval ich stav a cenu, za ktorú sa ponúkali. Prejdúc odstavnú plochu s autami, zastavil sa pri aute, ktoré stalo bokom od ostatných. Navonok vyzeralo veľmi dobre, chýbala mu však predajná cena. Už ste ho predali?“ – opýtal sa majiteľa autobazáru. Ten odpovedal: „Momentálne nemá cenu, lebo aj keď svieti, trúbi, dobre vyzerá, chýba mu motor.“ Bez hnacieho motora nie je bezcenné iba auto, ale aj naše kresťanstvo. Kresťania bez nádeje na slávu, ktorá sa má zjaviť, sa stavajú statickými výstavnými kusmi na náboženskom trhu. Prví kresťania, ktorí boli plní nádeje na slávu Božiu, boli preto aktívnym misijným spoločenstvom, ktoré dokázalo čeliť aj veľkým nebezpečenstvám. Nádej na spásu bola ich hnacím motorom. Kde kresťanstvo stagnuje, tam mu chýba nádej na slávu Božiu. Tam už o nič nejde. Stáva sa skeletom bez motora. Kresťania sú povolaní v nádeji, ktorej naplnenie garantuje Boh (v. 23–24a). Každá nádej nesie v sebe dva atribúty: túžbu (v. 18–23) a trpezlivé očakávanie (v. 25). Túžba stvárňuje obsah nádeje a trpezlivosť je meradlom jej dôležitosti pre nás. Skúsme porozmýšľať nad tým, aké túžby sa nám preháňajú v hlave a koľko trpezlivosti venujeme duchovnej činnosti, a zistíme, aký silný „motor“ nádeje sa skrýva pod kapotou nášho duchovného života.