Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 15. marca 2007

Kiežby si počúval moje príkazy! Tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spása ako morské vlny. My ľudia by sme niekedy radi určovali, čo sa má stať a ako sa to má stať. Chceli by sme diktovať Pánu Bohu, čo má urobiť a ako to má urobiť. A keď sa tak nedeje, bývame nešťastní a sklamaní. Alebo vyčítame Pánu Bohu, že On za všetko môže – za všetko zlo a nespravodlivosť vo svete. Lenže už prorok Izaiáš vedel viac, keď napísal: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov.“ Božie myslenie je pre nás niekedy nepochopiteľné. Pán Boh koná inak, ako by sme konali my. A to najnepochopiteľnejšie je asi to, keď sa Pán Boh rozhodol zachrániť svet a človeka tým najzvláštnejším spôsobom – že obetoval svojho Syna Ježiša Krista. Pre niektorých je to na smiech, iní to pokladajú za bláznovstvo, ale v skutočnosti je to tá najlepšia cesta záchrany. Nebolo to naše rozhodnutie, ale Božie. Záleží len od Boha, ktorý sa zmilováva. Na nás je len jedno – aby sme to prijali, aby sme z toho žili.