Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 22. marca 2007

Nech moje ústa rozprávajú o Tvojej spravodlivosti a celý deň o Tvojich spásnych skutkoch, lebo ich neviem spočítať. Je jedna veľmi dôležitá skutočnosť, na ktorú by sme my, veriaci ľudia pochádzajúci z pohanstva, nemali zabúdať. Je totiž jednou z našich úloh ako kresťanov, žehnať vyvolenému židovskému národu. Na toto sa zabúda a možno práve málo žehnajúcich modlitieb z našich radov je často príčinou toho, že nezažívame také požehnanie, aké by sme mohli prežívať. Naša záchrana a naša cesta k spaseniu sa otvorila práve tým, že nám, pohanom, boli otvorené dvere milosti, ktoré zavrhol vyvolený národ, keď neprijal Pána Ježiša. Tieto dvere však nebudú otvorené navždy, donekonečna. Nenamýšľajme si, že sa nič nemôže stať, ale snáď si prisvojme aj to, čo tu zvýrazňuje apoštol Pavel – bojme sa! Bojme sa nevyužiť ponúknutú príležitosť, možnosť získať spoluúčasť na večnom dedičstve! Nie, nemusíme súhlasiť so zabíjaním a nenávisťou, ktorú vidíme vo vzťahoch na území vyvoleného národa, ale je našou kresťanskou úlohou byť vďační za vyvolený národ a oslavovať Pána Boha, že skrze tento národ nám dal Pána Ježiša.