Slovak Czech English German Polish

Streda, 11. apríla 2007

Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. Martin Luther napísal, že ohováranie je porušovaním prikázaní „nezabiješ“, aj „nepokradneš“. Človek, ktorý ohovára, je teda pred Bohom v rovnakej situácii ako zlodej, či vrah. Strašné pomyslieť, ako ľahko sa dostávame do pokušenia a ako ľahko mu podliehame. Kto si doteraz myslel, že pred Bohom obstojí so slovami: „Veď som celkom dobrý!“ – musí padnúť na kolená a ďakovať Kristovi, že prišiel spasiť hriešnikov. Ak to urobíme s vierou, naša duša nezostane pri lacnom ďakovaní za drahú obeť. Bude sa pýtať na smer k lepšiemu životu. Odmietne ohováračské myšlienky už v zárodku. Veď si „nemáme myslieť, že sme viac“, ale buďme si navzájom, ako údy jedného tela! Ak vidíme menej svätosti a služby u druhého, zlepšime sa sami, tak zmeníme svet! Boli sme obdarovaní rozličnými darmi, ale tou istou milosťou. Nepozerajme len na druhého, ale využívajme svoj dar, ktorý nám bol daný! Slúžme si navzájom ako vieme a začnime modlitbou! Keď nám príde na myseľ iný kresťan, nepovoľme uzdu myšlienkam! Zapriahnime ich do prosieb za jeho požehnanie! Pomáha to, môžem to dosvedčiť. Mení sa pritom nielen moje vnútro, ale aj správanie ľudí. Preto zanechajme mŕtve myšlienky a otvorme dvere srdca Kristovi, nech ho naplní žehnaním!