Slovak Czech English German Polish

Sobota, 14. apríla 2007

Ty si mi svetlom, Hospodine, ožiariš, Hospodine, moju temnotu. Je to smutné, ale do veľkej miery, áno. Nemáme odvahu nasledovať Krista. Nevieme si predstaviť, čo by sa stalo, keby sme dávali viac peňazí biednym, alebo venovali viac času osamelým. Preto cítime v duši prázdno. A to prázdno nás vedie k množstvu prázdnych zábaviek, k nespokojnosti so sebou, k prepĺňaniu brucha a nakoniec k závisti a svárom. Nemýľme sa – zábava je niekedy dobrá, aj najesť sa treba! Niekedy dokonca treba povedať aj tvrdé slovo – ale všetko s mierou. Všetko s pokorou voči Bohu. Zlé je však to, keď týmito vecami umŕtvujeme v sebe lásku, dobré svedomie a Boží hlas. A tie neumŕtvujeme len neužitočnými vecami, ale aj horúčkovitou prácou, či agresívnym lipnutím na zákonoch, alebo pravidlách. Opäť musím povedať, že práca a zákony sú dobré. Naozaj dobré sú však len vtedy, keď vyvierajú z lásky. Tak nechajme Krista, nech ju v nás prebudí! Bude to bolieť. Dušu prenikne meč, keď sa budeme rozhodovať medzi tým, čo urobiť pre rodinu a čo pre iných. Budeme trpieť pri pohľade na trpiacich. Táto bolesť však nie je nezmyselná. Preorie srdce, aby z neho mohli vyrásť krajšie kvety. Buďme za ňu Bohu vďační!