Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 16. apríla 2007

Predo mnou sa ohne každé koleno; každý jazyk bude prisahať a vyznávať: Len v Hospodinovi mám spásu a moc. My, ľudia, si radi myslíme, že o všetkom v našom živote rozhodujeme sami. Myslíme si, že náš život patrí predovšetkým nám a nikomu sa zaň nemusíme zodpovedať. A tu zrazu, v Božom Slove čítame: „Nikto z nás nežije sebe a nik sebe ani neumiera.“ Na prvý pohľad sa nám to môže zdať trochu prísne od nebeského Otca, ale to len dovtedy, kým nepochopíme, že náš život nepatrí len nám, ale že nám ho dáva On – Boh pre službu svojej lásky. Každý z nás môže a má vo svojom živote niesť Božiu lásku, ktorú prijal, a to napriek našim slabostiam. Aj tento náš deň je v Božej réžii a my nevieme, čo v ňom zažijeme. Preto sa nemáme povyšovať nad tých, ktorí vo svojej slabosti padnú. Aj my môžeme padnúť. Máme sa však navzájom prijímať tak, ako nás prijal Ježiš, keď zo svojej lásky umrel za všetkých rovnako. A Jeho smrť nám hovorí, že náš život patrí Bohu a je novou príležitosťou niesť posolstvo lásky, a to za každých okolností. Žime preto dnešný deň mysliac na to, že v našich myšlienkach aj v našom konaní patríme Ježišovi!