Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. apríla 2007

On niesol naše nemoci, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Božie Slovo nás dnes uvádza do veľkého problému v raných cirkevných zboroch. Kresťania sa tam začali deliť na tých, ktorí sa pridŕžajú Mojžišovho zákona a na tých, ktorí prijímali doslovne myšlienku Pána Ježiša o tom, že všetky veci sa pominuli, „a hľa, nastali nové“. Tí prví jedli len mäso z tzv. „čistých“ zvierat podľa židovského zvyku, druhí jedli všetko. Podobné delenie máme v cirkevných zboroch aj dnes. Len problémy sú trochu iné. Mnohí prichádzajú do spoločenstiev, cirkevných zborov s rôznymi predstavami, ktoré nás delia. Najdôležitejšie je však to, že Ježiš spoločenstvá nedelí, ale spája. Kresťanov v Ríme nespájalo nič iné ako láska k Ježišovi. Ona je tým základným – horúcim spojivom našich spoločenstiev a musí to tak byť vždy. Lebo tento svet nám dáva mnoho ponúk, ale my máme vďaka Ježišovej láske vždy vedieť, čo je dobré a čisté pre naše vzťahy. Totiž, či nás naša viera spája s Ježišom. Hriech sebectva rozdeľuje. Čo je však z viery – je Božie – a to Božie nás spája. Zostaňme preto i dnes v Kristovi, aby sme boli skutočným spoločenstvom!