Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 22. apríla 2007

Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! Pre mnohých z nás má mimoriadny význam biblická zvesť o dobrom Pastierovi. Pod dojmom z 23. žalmu, či piesne z Tranoscia, ktorá prešla aj do terajšieho spevníka, prežívame vieru tak, ako ovečky, ktoré dôverujú dobrému pastierovi. Po celý život nám hlboko v duši rezonujú aj slová detskej piesne: „Ovečkou že Božou som...“ Stále sa vraciame k duchovným zážitkom z detstva, ktoré podnecovali aj obrazy znázorňujúce Ježiša ako v náručí nesie stratenú ovečku. Hoci neradi počúvame výhrady k sentimentálnemu chápaniu dobrého pastiera, cítime, že sentiment sám o sebe nestačí, ba môže i škodiť. Presvedčil sa o tom aj Ježišov učeník, Peter, ktorý si zakladal na pevnosti svojej viery. Sľuboval, že je ochotný zomrieť s Ježišom, ale nakoniec nezvládol ani obyčajný posmech ľudí. Trikrát zaprel svojho Majstra! Ježiš ho otázkou, či Ho miluje, obviňuje a zároveň ospravedlňuje. Je nevyhnutné, aby sa Petrovi pripomenulo jeho zlyhanie! Ak mal práve on pásť Pánove ovečky, nevyhnutne potreboval prejsť hlbokou sebareflexiou. Skutočnosť, že bola skutočná, vidno z jeho pokornej odpovede, ktorá už nebolo ani stopy po niekdajšej vystatovačnosti. Pán sa pýta každého z nás, kto si zakladá na svojej bezúhonnosti a dokonalosti. Pýta sa nás aj dnes: „Či ma miluješ?“ Blahoslavený, kto môže povedať bez ohľadu na to, čo doteraz prežil a ako sa k Pánovi zachoval: „Ty vieš, Pane, že Ťa milujem...“