Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 23. apríla 2007

Takto vraví Hospodin: Nezahojiteľný je tvoj úraz, boľavá je tvoja rana. Lebo ťa uzdravím a vyliečim ťa z tvojich rán. Často sa stáva, že ľudí hodnotíme iba podľa niektorých vlastností a všetko ostatné nám uniká. Tak sa môže ľahko stať, že si o iných vytvoríme skreslené predstavy. Zväčša sa to týka ľudí, s ktorými sa málokedy stretávame osobne. Neraz však máme mylné predstavy aj o významných osobnostiach, spisovateľoch, filozofoch, či umelcoch, ale aj o duchovných vodcoch. Možno aj o svojom farárovi. I biblické postavy, či postavy cirkevných dejín si prispôsobujeme podľa svojich vlastných predstáv. Ani naša bežná predstava o apoštolovi Pavlovi určite nezodpovedá skutočnosti. Hoci nám zanechal svedectvá o svojom živote s dôrazom na svoje obrátenie pred Damaškom, akoby sme ich dostatočne nedoceňovali. Pavla si predstavujeme skôr ako skostnateného, suchopárneho a nespoločenského teoretika. Utvrdzuje nás v tom náročnosť jeho štýlu a hĺbka teológie. Aký mylný je však takýto pohľad! Vidíme to z početného zoznamu jeho spolupracovníkov a spoluveriacich. Ich stručné charakteristiky hovoria jasnou rečou. Sú obrazom živého spoločenstva veriacich ľudí, ktorých napriek ich odlišnosti spájala služba Pánovi i blížnym a ktorá bola založená na pevnej viere, že Ježiš zomrel na kríži vydaný za ich hriechy a vstal z mŕtvych pre ich ospravedlnenie. (R 4,25) A to je presne to, čo potrebuje cirkev v každej dobe, teda aj dnes!