Slovak Czech English German Polish

Piatok, 27. apríla 2007

Odplavuješ ich, sú ako spánok za rána, sú ako tráva, ktorá raší; za rána kvitne, mení sa, podvečer vädne, usychá. Až mráz behá po chrbte každému, kto si pripustí k srdcu dosah nerešpektovania pravej múdrosti. My sme zvyknutí až príliš bezbolestne hlásať evanjelium Kristovo bez poznania vážnosti Božieho zákona. Zabúdame zdôrazňovať zhubnú moc hriechu, ak nie je prekonaná silou Kristovej lásky obetujúcej sa na kríži za náš hriech. To je tá najväčšia, jediná pravá múdrosť, ktorú tušil aj kráľ Šalamún. Personifikuje múdrosť, skrze ktorú sa prihovára Boh svetu a človeku. Jej krik a volanie však ostáva bez patričnej odozvy. Človek sa nerozumne rozhodol pre hriech. Preto sa múdrosť pýta: „Vy neskúsení, dokedy chcete milovať prostotu? Obráťte sa k môjmu karhaniu!“ (v. 22) Aj ďalšie slová starozmluvnej múdrosti nepochybne patria k najsmutnejším v Biblii: „Pretože nenávideli poznanie, nevyvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu nechceli, zavrhli všetko moje karhanie: Teraz budú jesť z ovocia svojich ciest a nasýtia sa svojimi zámermi.“ (v. 29-3l) Je hrozné, ak sme neraz svedkami udalostí, na ktoré sa vzťahujú práve tieto slová. Stáva sa to tam, kde niet úplného pokánia, kde nebolo túžby prijať tú najradostnejšiu zvesť, že Ježiš z lásky zomrel za hriešneho človeka. Volali sme dostatočne ku Kristovi o Jeho lásku? Hovorili sme o úzkej ceste? Nedovoľme, aby radosť evanjelia so zvesťou o Kristovej láske zamĺkla, lebo ona aj cez nás môže kriesiť duchovne mŕtvych k novému životu!