Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 29. apríla 2007

Pre útlak biednych, pre ston chudobných teraz povstanem, vraví Hospodin, poskytnem spásu tomu, kto po nej túži. Tento svet nie je výplodom náhody ani slepého osudu. Je dielom Božím. Boh mal záujem na tom, aby tu svet bol, aby tu boli ľudia, s ktorými by mohol mať spoločenstvo. Na počiatku uvádza človeka nie do tmy, ale do svetla, do dobrého svetla. Áno, aj človek ako Božie stvorenie, muž a žena, spadajú pod zistenie: „Hľa, bolo to veľmi dobré“. Prví ľudia – ako manželská dvojica – dostávajú spoločnú úlohu: založiť rodinu, spravovať zem, nachádzať na nej potravu i všetko potrebné pre život. Mal to byť život pod Božou vládou, v Jeho blízkosti, aj v odpočinku. Aký to slávny – a plný svetla – začiatok existencie sveta a človeka v ňom! Bolo to všetko veľmi dobré. Ako veľmi sa neskôr zmenil Bohom stvorený dobrý svet?! Ako veľmi sa vzdialil človek od Boha svojou neposlušnosťou! A tento stav trvá dodnes. Ten slávny začiatok dávno upadol do zabudnutia, len nejasná túžba po raji zostala v nás – ľuďoch. Pán Boh sa však človeka nevzdal. Poslal do zblúdilého sveta Svojho Syna a s Ním nám dal šancu na návrat do sveta, ktorý bol tam – na počiatku v blaženej Božej blízkosti. To preto, „lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“. V duši nám ešte rezonuje veľkonočná zvesť, že Kristus svojou obeťou za nás zrušil tú strašnú kliatbu, ktorá visela nad ľudstvom a vykúpil nás od večnej smrti a diabolskej moci. Preto aj naše srdce spieva: „Zvučne plesaj Bohu celá zem!“