Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 14. mája 2007

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Po pozdrave apoštol napísal o svojej najdôležitejšej činnosti – službe svojim adresátom (ako to učinil vo väčšine svojich listov). Na prvý pohľad bola jeho služba obmedzená (ak nie zastavená), veď sa nachádzal vo väzení. No v modlitbách ho nikto nemohol zastaviť. V súvislosti so včerajším zamyslením – toto bolo pre Pavla najprirodzenejšie. Všimnime si niekoľko dôrazov: 1. nemodlil sa za seba – ani jediným náznakom v celom liste neprosí filipských, aby sa modlili za jeho vyslobodenie z väzenia; 2. modlil sa s radosťou; 3. najskôr ďakoval. Ak toto porovnáme s našimi modlitbami, zistíme pravý opak (orientácia na seba, modlitba ako povinnosť, samé prosby...). Podľa Pavlovho vzoru ďakujme za našich bratov a sestry v cirkevnom zbore i za ostatných blížnych! Ďakujme za dielo, ktoré v nich Boh koná! Až potom prosme za nich, a to podľa vzoru veršov 9-11. Tam nenájdeme prosby za zdravie, vonkajší úspech, za nadobudnutie hodnôt, ktoré sú pre našu dobu „také dôležité“. A keď skončíme prosby za našich blížnych, pridajme: „Pane, učiň tak aj pri mne!“