Slovak Czech English German Polish

Streda, 16. mája 2007

Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto. V celom tomto liste dominuje radosť. Žiadna udalosť nemôže zastaviť šírenie evanjelia a víťazstvo nášho Pána. Niekomu môže prekážať Pavlova zmienka o „poslúžení na spasenie pre modlitby cirkevného zboru“. V liste do Efezu (2,8) jasne vyjadril, že spasení sme z Božej milosti. Teda nie utrpenie a modlitby ostatných získali Pavlovi spasenie. Pavol tu ukazuje na dôležitosť modlitby a spoločenstva. To bolo pre neho povzbudením k tomu, aby každý deň – nech nastane čokoľvek – oslávil svojho Pána. Pavol si uvedomoval, že on sám je slabý. Preto mal vždy niekoho pri sebe, s kým sa modlil a bol si vedomý, že svoju službu nesie vďaka modlitbám mnohých a že ho svojimi modlitbami podporujú mnohí. Žiaden veľký Boží služobník nevykonal dielo, ktoré vidíme, sám. Len nevidíme modlitby, ktoré ho niesli. Preto Pavol už nestál v centre svojho života, ale uprene hľadel na Krista. Vedel, že ak by aj ten deň bol jeho posledným, nie je to pre neho strata, ale výhra. Keďže Kristus stál v centre jeho bytia, všetko ostatné bolo vedľajšie – dĺžka jeho časného života, zdravie, pozemské hodnoty... Za najvyšší zmysel svojho zotrvania v časnosti videl Pavol v tom, že ešte môže poslúžiť svojim bratom a sestrám. Ako veľmi sa to líši od našich motívov a plánov?! Všetko stojí a padá na našom vzťahu k Pánovi Ježišovi Kristovi.