Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 31. mája 2007

Prišla si hľadať útočisko pod krídlami Hospodina. Žiadne manželstvo nemôže byť šťastné bez vnútorného opustenia rodičovského domu. „Opustiť“ neznamená zabudnúť, nestarať sa, ale uvedomiť si do hĺbky, že životný partner od svadobného dňa zaujíma prvé miesto v mojom živote – hneď po Bohu a rodina z jednej ani z druhej strany ho o toto prvenstvo nesmú pripraviť. Opustiť rodičov nie je jednoduché, ale je to cena, ktorú treba zaplatiť za manželské šťastie. Keď prichádza na svet novorodeniatko, je potrebné prestrihnúť pupočnú šnúru. Podobne aj manželstvo nemôže vyrásť a rozvinúť sa, kým nedôjde k jasnému oddeleniu mladých od pôvodnej rodiny. Opustenie je ťažké pre obe strany. Walter Trobisch pripodobňuje rodičov k sliepke, ktorá vysedela kačacie vajcia: po vyliahnutí pôjdu kačičky k jazeru a odplávajú preč, ale sliepka ich nemôže nasledovať. Preto stojí na brehu, pobehuje po ňom a žalostne kotkodáka. Takou sliepkou však nebol Rebekin otec Betúél, ani jej brat Lábán. Keď si vypočuli Abrahámovho sluhu Elíezera, povedali mu: „Vezmi ju a choď. Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Hospodin.“ Tým, že rodina prepustí mladý pár, dáva mu možnosť, aby sa stal niečím novým a jedinečným. A to aj vtedy, ak mladí ostávajú bývať u rodičov. Iba tak môže láska medzi rodičmi a deťmi vyrásť a prehĺbiť sa.