Slovak Czech English German Polish

Streda, 06. júna 2007

Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra; odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce mäsité, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Jákob sa ocitol mimo svojho domova. Šiel sám v ústrety noci a vzdialenému cieľu. Ocitol sa na púšti sveta a hľadal ochranu pred temnotou noci na mieste, na ktorom našiel útočište. Kladie si pod hlavu posvätný kameň a plný rozličných myšlienok – zaspí. Ako často sa mu podobáme?! Pripadáme si sami v cudzom svete, túžime po ochrane pred temnými silami, pred neistotou budúcnosti. Pán Boh spúšťa z neba svoj rebrík a prihovára sa. Dáva svoje meno, dáva nám svoje zasľúbenie, dáva svoju prítomnosť a ochranu. Už nikdy nebudeš sám, lebo On je s nami. Jeho Syn zostúpil po rebríku kríža až do našej najväčšej biedy a opustenosti. A viac nás neopustí, kým nás neprivedie do stánkov, ktoré nám pripravil.