Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. júna 2007

Vo svojom rozrušení som riekol: Som odrezaný od Tvojho dohľadu! Ale počul si moje hlasné prosby, keď som k Tebe volal. Istý človek stretol pri ceste slepého žobráka. Veľmi ho to dojalo a keď prišiel domov, v modlitbe prosil Pána Boha, aby tomu slepcovi pomohol. Pán Boh mu odpovedal: „Ale veď ja som to už zariadil!“ Ako? – bol zvedavý zbožný človek. Pán Boh mu odpovedal: „Stvoril som teba.“ Pri pohľade na situáciu sveta konštatujeme s Pánom Ježišom: Žatvy je naozaj mnoho. Je naozaj mnoho práce na zlepšení vecí vo svete. Je potrebné odstrániť biedu, sociálnu nerovnosť, rozhojniť lásku a mier medzi ľuďmi, nastoliť spravodlivé vlády a vôbec... je toho veľa. Kto to všetko urobí? Pán Ježiš odtrhol pohľad od situácie sveta a pozrel sa na učeníkov. Povoláva si ich po mene a posiela: „Choďte a kážte! Hovorte, že sa priblížilo kráľovstvo nebeské!“ Možno niekto namietne: „A toto svetu stačí?“ Ľudia predsa potrebujú niečo iné ako reči. Pán Ježiš je inej mienky. Hovorí, že to nielenže stačí, ale že je to to najdôležitejšie. Všetka bieda sveta korení a pramení z toho, že ľudia zabudli na to podstatné: kráľovstvo nebeské. Zabudli na Boha. Prestali veriť a stratili nádej. Dokonca aj tam, kde je veľa „náboženstva a cirkvi“. Preto si nás aj dnes náš Pán volá po mene a posiela: „Choď a povedz dnes niekomu, že sa priblížilo kráľovstvo nebeské! Choď a povedz niekomu, že to, čo znelo dnes v kostoloch, je naozaj skutočné a podstatné! Choď a vydávaj svedectvo!“