Slovak Czech English German Polish

Piatok, 15. júna 2007

Budem Ti ďakovať vo veľkom zbore, budem Ťa chváliť pred početným ľudom. Radi snívame a o svojich snoch radi rozprávame. Doslovne aj obrazne. Snívame v noci aj v tichých chvíľach samoty, pri modlitbách. Snívame aj spoločne s priateľmi, manželmi a manželkami. Niekedy sú naše sny útekom od skutočnosti. Inokedy sú to vízie, ktoré nás lákajú, dávajú nám inšpiráciu k napredovaniu. Občas sú to však aj veľmi zvláštne sny. Také, aké mal Jozef pred narodením Spasiteľa sveta. Také, aké mal Jozef, syn Jákobov, alebo také, aké vykladal Daniel v babylonskom zajatí. Pán Boh niektoré veci zjavuje niektorým ľuďom naozaj vo sne. Nejeden z nás žije celý život so snom, ktorý mal niekedy v mladosti, či dospelosti. O ktorom aj rozprával, ale nemal ho, kto počúvať. Lebo sny sú zvláštna, dodnes nie celkom vysvetlená záležitosť. Ak máme podobné zážitky ako Jozef, buďme za ne vďační! Pán Boh nám chce niečo ukázať, o niečom nás poučiť, niekam nás usmerniť. Žime si svoj život v znamení Božieho zjavenia, nech nás ono posilňuje a povzbudzuje! Nebojme sa snívať ani sny o budúcnosti, svoje vízie o veľkých veciach Božích v našom živote! Nezostaňme však iba v zajatí snívania! Samotné Písmo nám u Jeremiáša 23,28 radí: „...kto má sen, rozpráva sen, ale kto má moje slovo, verne hovorí moje slovo.“ Živé Slovo Písma je viac, ako sen.