Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 18. júna 2007

Hospodin sýtil ich nebeským chlebom. Otvoril skalu – tiekli vody a valila sa rieka vyprahnutou zemou. Lebo si spomenul na svoje sväté slovo. On. Hospodin bol s Jozefom aj vo väzení. A chce byť aj s nami, nielen v príjemných chvíľach, ale aj v tých bolestných a ťažkých. A to je pre veriace Božie dieťa nesmierny dar Božej lásky. Viem, že nikdy nie som sám. Viem, že môj Boh bol so mnou už pri prvom výkriku na tomto svete a – hoci som o Ňom ešte ani nechyroval – On ma viedol, strážil a opatroval, aby ma raz mohol osloviť a privinúť do svojho milovaného náručia. Nadmieru vyráža dych pomyslenie na mocného Boha, ktorý má srdce plné lásky pre svoj ľud. Ako veľmi tam chceme patriť! Tešiť sa z Neho, milovať Ho a nádejať sa len na Neho. Boh je ten dobrý Pastier, ktorý má pre nás v nebi prichystané príbytky. Chráni od falošných prorokov, aby sme nezblúdili. Vedie k modlitbe i k Písmu, k živému vzťahu k Nemu. Sýti dobrým pokrmom pre telo i dušu, ale i vyšľahá prútom, keď je to potrebné, lebo len prísna láska z nás môže urobiť také Božie deti, ktoré neklesajú pod ťarchou bremien a ktoré žijú tak, ako žil Boží Syn. Hospodin je s nami vždy a všade. Pri sladkom snení i pri ťažkých duchovných bojoch. On bojuje za nás. A potom, raz, keď príde náš čas, prejdeme bránou smrti a odídeme z tohto sveta zavolaní láskou. Uvedomujeme si vzácnosť takéhoto Božieho pokladu? Buď Bohu sláva!